Sociálna úzkosť alebo sociálna fóbia je psychická porucha, ktorá sa prejavuje silnou úzkosťou v sociálnych situáciách, ako sú stretnutia s novými ľuďmi, verejné vystúpenia alebo iné podobné situácie, kde pacienti majú pocit, že sú pozorovaní alebo hodnotení.
Táto porucha ovplyvňuje až 12% populácie a môže sa prejaviť u akéhokoľvek pohlavia alebo veku. Sociálna úzkosť môže mať negatívny vplyv na každodenný život pacienta, ako aj na jeho pracovné a osobné vzťahy.
Symptómy sociálnej úzkosti zahŕňajú silnú úzkosť, fyzickú nevoľnosť, búšenie srdca, pocenie sa, zvýšenú svalovú napätosť, roztrasené ruky alebo nohy a ťažkosti s dýchaním. Títo pacienti sa často boja, že ostatní ich budú posudzovať a hodnotiť, a majú pocit, že sú nezaujímaví alebo nedostatoční.
Môže sa tiež objaviť strach z verejného vystupovania, rozhovoru alebo prezentácie pred skupinou ľudí. Ďalšie symptómy môžu zahŕňať strach z jedla, pitia alebo rozhovoru v prítomnosti iných ľudí, strach z telefonovania alebo stretnutí s novými ľuďmi.
Príčiny sociálnej úzkosti nie sú úplne známe, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. Zdá sa, že ľudia s genetickou predispozíciou k úzkosti majú väčšiu pravdepodobnosť vyvinúť sociálnu úzkosť.
Okrem toho môže mať vplyv aj prostredie, v ktorom sa človek vyrastá, ako aj traumatické zážitky z detstva, ktoré môžu prispieť k rozvoju sociálnej úzkosti.
Napokon, z psychologického hľadiska môžu byť ľudia s tendenciou k negatívnym myšlienkam a s nízkym sebavedomím náchylnejší k rozvoju sociálnej úzkosti.
Liečba sociálnej úzkosti zahŕňa lieky a psychoterapiu. Medzi lieky používané pri liečbe patria antidepresíva a anxiolytiká, ktoré pomáhajú zmierniť úzkosť a depresiu. Tieto lieky môžu byť predpísané aj v kombinácii s psychoterapiou.
Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) sa ukázala ako účinná pri liečbe sociálnej úzkosti. Terapia sa sústreďuje na zmenu negatívnych myšlienok a správania pacienta, aby mohli lepšie zvládať svoje symptómy. CBT sa môže zameriavať aj na zlepšenie sebavedomia pacienta a učenie sa nových zručností pre lepšie zvládanie sociálnych situácií.
Ďalšou formou psychoterapie, ktorá sa ukázala ako účinná pri liečbe sociálnej úzkosti, je expozície a reakčná prevencia (ERP). Táto terapia sa sústreďuje na postupné vystavovanie pacienta situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, a učenie sa zvládania týchto situácií bez použitia unikania alebo iných kompulzívnych reakcií.
Okrem farmakoterapie a psychoterapie existuje aj ďalšie terapie, ktoré môžu pomôcť pri liečbe sociálnej úzkosti. Napríklad, terapia zameraná na podporu, arteterapia, meditácia alebo cvičenie a zlepšovanie spánku.
Pre ľudí trpiacich sociálnou úzkosťou môže byť každodenný život náročný a vyčerpávajúci. Môžu sa cítiť izolovaní a môže sa to odraziť na ich osobnom a pracovnom živote. Väčšina pacientov s sociálnou úzkosťou sa však môže naučiť spravovať svoje symptómy a žiť plnohodnotný život.
Je dôležité hovoriť o svojich pocitoch a symptómoch so svojím lekárom alebo psychológom a nevyhľadávať pomoc len vtedy, keď sa symptómy zhoršia. Získanie správnej liečby a podpory môže byť kľúčom k zvládnutiu a prekonaniu sociálnej úzkosti.
Zhrnutie
Sociálna úzkosť je psychická porucha, ktorá sa prejavuje silnou úzkosťou v sociálnych situáciách. Symptómy zahŕňajú silnú úzkosť, fyzickú nevoľnosť a ťažkosti s dýchaním. Príčiny sociálnej úzkosti nie sú úplne známe, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a psychologických faktorov.
Liečba sociálnej úzkosti zahŕňa farmakoterapiu a psychoterapiu. Medzi lieky používané pri liečbe patria antidepresíva a anxiolytiká. Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), sa ukázala ako účinná pri liečbe sociálnej úzkosti.
Pre ľudí trpiacich sociálnou úzkosťou je dôležité hovoriť o svojich pocitoch a symptómoch so svojím lekárom alebo psychológom a nevyhľadávať pomoc len vtedy, keď sa symptómy zhoršia. Získanie správnej liečby a podpory môže byť kľúčom k zvládnutiu a prekonaniu sociálnej úzkosti.
Väčšina pacientov s sociálnou úzkosťou sa môže naučiť spravovať svoje symptómy a žiť plnohodnotný život. Podpora od rodiny a priateľov môže byť tiež veľmi prospešná. Osoby trpiace sociálnou úzkosťou by sa mali snažiť minimalizovať stres a udržiavať si zdravý životný štýl, vrátane zdravého stravovania, cvičenia a dostatku spánku.